Súkromná akcia - iniciátor Jirka M.
- pridružený nadšenčí - Martin, Luboš, a ba.
Do Prahy prišla jar. A my sme chceli vedieť kam ešte, okrem hlavného mesta, zavítala. Neboli sme si istí čo všetko potečie, tak sme zvolili sice starú, známu (dokonca aj pre nás zahraničných), ale osvedčenú Sázavu.
Ráno, zraz zavčasu před Zlíchovom znamenal pre mňa 2 věci. Ísť spať skoro a vstávať za úsvitu (to nie je až taký problém, pokiaľ mám dobrý dôvod) a dostať loď z Chuchle na Zlíchov. Pádlovať o pol siedmej ráno, so suchými (mokrými) vecami v lodi sa mi teda nechcelo… našťastie autobusy MHD sú dosť veľké a slušní šoféri ešte nevymreli.
Takže sme sa všetci, vzorne, načas a natešení stretli. Nič nám nechýbalo a mohli sme vyraziť. Teda, niečo nám predsa len chýbalo. Jirka si zabudol neoprénky. Prišiel na to až v búdke ČSAD - nad miestom nalodenia. Á propos - búdky ČSAD, MHD, ČD, ATD - to sú pre vodáka jedny z najdôležiťejších stavieb na svete. Hneď po továrni na lode. Nie je v nich teplo, sucho, svetlo, často ani voňavo a útulne, ale chránia před vetrom, sú tam spravidla lavičky, pohoda, ďalší vodáci (známi aj menej) - čím sa tieto výdobytky modernej éry cestovania menia na miesta takej strategickej dôležitosti, akými sú. Spomeňte si koľko takých ste už navštívili…
My v sobotu dve. Obe nad miestom nasadnutia. Vyššia bola tá, kde Jirka zistil čo mu chýba. Všade okolo bol sneh, veľa snehu. Na vode ľad, veľa ľadu (a v Ledči nad jezom ešte viac). A pri súčastných cenách liekov by bolo rozumnejšie vyvarovať sa chorobe. Už-už to vyzeralo, že do krás rieky zostúpime len traja. Nakoniec to zachránil Luboš. Nosí totiž aj ponožky aj botky. Priveľký komfort? Možno, ale tentokrát to veľmi pomohlo.
Takže po patáliách s autom, namrznutým kopcom, čakaním na zastávke ČD a samozrejme ľadovej turistike do kopca i z kopca, sme sadli do lodí. Najprv len Luboš a ba. Veď správny kajakár má byť všestranný. Kajak patrí na vodu. V každom skupenstve. A pádlovanie na snehu je dobrá rozcvička.
Prúd sa s nami rozbehol takmer hneď. Voda nebola extrémne vysoká, respektíve vôbec. Ale veď slalom je tiež vodná disciplína, celkom obľúbená... no tak prečo si to nevychutnať? Navyše aj notorickým stvořidloplavcom a stvořidlojazdcom sa podarila krásna vec. Vidieť okolo rieky samý sneh, ľad, všetko biele. Miesto kameňov v toku ostrovy snehu. Občas spod neho prýšťala voda a zase mizla pod iným príkrovom. Mám rád leto. Nie som tuleň. Ale takéto scenérie skutočne stoja za to. A navyše ku koncu sa vlnky dvíhali a na viacerých miestach sa dalo aj trošku pohrať. Splav sme zavŕšili VHT (vysokohorskou turistikou). A ešte po ľade a snehu. Ale aspoň vieme na čo je dobrá hopšňúra. Nebudeme si predsa ničiť ramená a kajak, ako som už písal, patrí na vodu v akejkoľvek forme.
Ešte nás lákala Sázavka. Riečka neďaľeko. Ale kvôli priveľkému množstvu snehu na zlom mieste (na ceste) sme si museli nechať zájsť chuť. Tú sme si napravili v hospode dobrým …
Ale aspoň vieme, že sa na Sázavku chceme ešte dostať. Možno nabudúce, keď si zase radi zídeme Stvořidla a ešte sa nám bude máliť. Veď načo chodiť do světa. S krásnou prírodou a vodou si vystačíme aj tu.
Takže AHOJ a uvidíme sa zase, keď to cez týždeň trochu "roztaje" :))
Rišo Kops