11. 3. 2006 Mastník, Svrchnice, Brzina

Po čtvrtečním zrušení akce, a pátečním znovu obnovení domluv jsme v sobotu ráno vyrazili přes Měchenice směrem do obce Radíč. Odtud slibovala kilometráž potoka Mastník poněkud jednoduchou avšak tekoucí vodu. Tedy něco pro protažení se po dlouhém zimním svátku. Navíc vodočty hlásily poměrně slibné množství vody. Ačkoliv od večera již začalo v sobotu pomalé opadávání hladiny, pořád byl stav výrazně nad minimem.

V Radíči jsme zahájili na jezu těsně na začátku obce. Zde hned na začátku všichni vrhali své síly do dovádění si ve vlnce pod jezem. Před sebou jsme měli asi 5 km prakticky stále stejného charakteru toku. Obtížnost jsme při daném stavu 62 cm v Radíči 3,8m3 odhadli na WWI místy až WWI+. Stále tekoucí voda s občasnými místy s vlnkama na hraní. V korytě se občas vyskytovaly větší kameny s možností procvičení nájezdů do vracáků. Nádherné je okolí, kdy Mastník protéká hlubokým zalesněným údolím okolo hradu. Občas i prosvítávalo slunce. Prostě pohodička, nádhera.

Samozřejmě, že takto krátký úsek nás nemohl uspokojit a nabažit po dlouhé zimě. Z několika možností se zvolila možnost potoka Brzina, jenž teče jen pár kilometrů na jih od Mastníku. Tento potok, jsme nenašli v kilometráži, s výjimkou lakonické zmínky v kilometráži z roku 1998 že jde o obtížnost WWI - II. Plavbu jsme zahájili u mostu přes Brzinu u obce Vletice. Někteří se dokonce vydali sjet už kousíček přítoku Brziny Svrchnice. To aby nějak zabyli čas převozu aut. Místy museli přenášet zamrzlá místa velmi úzké Svrchnice. Zamzlé zde nahoře, bylo místy i dno Brziny avšak dostatek vody nad ledem, a né úplné pokrytí dna ledem již plavbu, byť fyzicky náročnou umožnilo. Po několika kilometrech jsme v korytě dokonce potkali off road Suzuki Samuraj beznadějně bojující se svým zapadnutím. Pro nás šlo o jednu z překážek, jež bylo nezbytné se vyhnout. Postupně ubývalo zamrznutí dna a přibývalo dostatečné množství vody, takže se plavby stávala příjemnou ne již tolik fyzicky náročnou. Na toku bylo několik stupňů, prakticky všechny sjízdné, s výjimkou jednoho, jemuž však bylo možné se vyhnout bočním korytem. Během jízdy se začaly projevovat nedostatky ve fyzičce některých účastníků, takže po projetí obce Drážkov si většina už konec přála. Koryto Brziny je poměrně značně vyčištěné od napadaných stromů s nemnoha nízkými lávkami. Za našeho vodního stavu, bylo možné, byť s obtížemi všechny podjet. V korytě, které není příliš široké (cca 4 až 5m), se občas hlavně ve spodní části okolo Drážkova a níže, objevovaly kameny vytvářející peřejky ne příliš obtížné, avšak pár záběrů pádlem vyžadující. Bohužel po Mastníku a několika měsíční pauze vše jasně charakterizovala Ríšova slova: "Pekné perejky, škoda že už nevládzem". Nakonec jsme dorazili až k upuštěnému a stále ještě zamrzlému vzdutí Slapské přehrady, tedy ústí Brziny do Vltavy kde jsme plavbu na poslední chvíli ukončili. Po několika minutách se spustila sněhová vánice, dávající naději na příští týden. Obtížnost Brziny jsme odhadli na WWI s místy WWII za stavu 62 cm Hrachově 1,55 m3. Za tohoto stavu lze doporučit jízdu spíše od mostu u obce Bražná, ale jízdu od Vletice vyloučit nelze.

Jirka Myslivec

Navzdory tomu, že zima je toho roku príliš tvrdohlavá, tvrdoľadá a neústupná, sa v piatok 10.3.2006 a čiastočne aj v sobotu vodočty v Čechách, ale určite aj na iných miestach sveta vyzývavo a dráždivo usmievali na vodákov. "Poď na vodu, poď ." "Si mäkký ?" "Nesvrbia Ťa po zime už dlane?" - potmehúdsky volali čísielka z vodočtových latí na riekach a potokoch.

Nejeden hydrofilný hydromaniak neovládol svoje city, pudy a zmysly a podľahol svojej úchylke. Že neviete čo je to hydrofilná hydrománia či hydrofilný hydromaniak? Tak Vám to teda vysvetlím.

Sú to ku podivu, až na pár mutácií ako reumafilná hydrománia, zdraviu prospešné úchylky v ľudskom správaní. Táto deviácia postihuje rôzne vekové skupiny, nie je príznačná či typická pre konkrétne pohlavie, či spoločenské a sociálne postavenie jednotlivca, ktorého postihuje. Jedinci opačného pohlavia trpiaci hydromániou môžu dokonca uzatvárať právoplatné zväzky a mať potomstvo.

Jedná sa o takmer chorobnú závislosť na vode, alebo aspoň vlhkosti. Nevyznačuje sa však snahou utopiť sa za každú cenu, alebo bezuzdnou, enormnou, nadmernou a nemiernou konzumáciou vody (pozor toto môže spôsobiť koróziu čriev). Skôr sa vyznačuje vyhľadávaním mokrého prostredia pokiaľ možno na naklonenej rovine a tendenciou vstupovať do toho prostredia na rôznych laminátových, drevených či plastových predmetoch a po vstupe do mokrého prostredia prekonať na ňom určitú vzdialenosť alebo prevýšenie. K hydrofilným rituálom pri tomto vstupovaní patrí typický kroj, uniforma či rovnošata, ktorú pri týchto príležitostiach hydromaniaci obliekajú a dokonca sa v tom nestránia neštítia ukázať aj na verejnosti.

Hydrofilovia organizujú rôzne seansy s názvom "splav" a združujú sa podľa miery hydrofílie do rôznych spolkov a niekedy vytvárajú aj sekty ako sú napr. plavecké, či potápačské oddiely - toto sú miernejšie formy hydrománie. Náruživejšou podobou je združovanie sa do tzv. vodáckych klubov alebo lodeníc ako napr. KVŠ Bratislava, Vander, Dunajčík, SK Zlíchov a iné menej známe spolky .

Nehanbím sa priznať že aj ja patrím k nim a spolu so mnou nejeden môj známy či kamarát, ktorí sa za to tiež nehanbia. Aj keď mi jedna kamarátka udelila v mesiacoch december, január, február, marec absolútny zákaz splavovania potokov, riek, morí, ale aj stružiek, kaluží, schodov a vlastne všetkého, čo niečím pripomína vodu, jedno, či ide o tečúcu, alebo stojatú, podľahol som pokušeniu.

Naštastie za porušenie tohto zákazu niet nijakého trestu, lebo sa v nijakom prípade nepripúšťa. No našťastie hydrománia je svojím spôsobom nepostihovateľná forma nesvojprávnosťi osparavedlňujúca všetko konanie človeka počas hydrofilného záchvatu -čo je oný vstup do mokrého prostredia.

Keďže som teda nevedel čo robím, bol som strhnutý davom podobných hydromaniakov ( Jirka, Martin, Rišo, Luboš, Zuzana a Zazana), ktorí po mňa prišli v sobotu ráno do Měchenic a unášali ma smerom kamsi na Mastník. Tu naša seansa začala. Obliekli sme si na naše hydrofilné kroje, zobrali výlučne plastové výlisky a vstúpili do potoka, aby sme prekonali vzdialenosť a spád. Vzdialenosť a spád sme prekonali z Radíča do Kasáren, čo je cca 3,1 km. Sem tam sa to cestou zhúplo, zavlnilo, špliechlo, také príjemné zvezenie do obtiažnosti WW jeden. Na brehu bolo vidno úbytok vody z predošlého dňa snáď aj 20 cm. Bolo by to asi bývalo lepšie, ale aj takto bolo dobre. Je to však zrejme mohutný a drsný tok keď sa rozbesní a rozvodní, lebo v korune stromu či na posede sme videli pozostatky kanoistického pádla vo výške asi troch metrov nad terajšou hladinou. Pozostatky kanoistu vidno nebolo, zrejme ho rozožral zub času, dravá zver či supy. Po vylodení v Kasárnach sme nešli na žiaden raport a ani na prehliadku na buzerplac, ale pokračovli v seanse. Šoféri urobili potrebné presuny vozidiel, prišli nás vystriedať hydromaniaci pod Jíchovým vedením a naša rada starších a múdrejších presunula našu seansu do povodia Brziny. Neviem či nebolo moc brzy na Brzinu, lebo miestami pár cm pod hladinou sa schovával zákerný ľad -pomsta pani Zimy. Brzina je tiež zaujímavý tok. Dokonca má aj pár prítokov, z ktorých sme jeden čiastočne skúsili splaviť s nadšením a domnením, že ho možno aj prvosplavujeme. Neviem ako sa volal a kde bol, lebo neviem ani kde sme boli na Brzine (asi u Vletice). Boli tam také dva betónové mosty s modrým železným zábradlím. Tak tam sme začínali. Prítok (Počepický potok alebo aj Svrchnice) však bol už zmapovaný, lebo mal pridelený vodočet ukazujúci cca 30 cm, tak že to nemohol byť žiaden kočovný bezmenný bezdomovec bez mena a koryta. Obtiažnosť odhadujem na WW dri. Trochu sme sa pri splavnení koryta nadreli, pri zdolávaní drevených , hlinených a kamenných zátarasov kým sme sa nedodreli do Brziny. Plavba po Brzine je veľmi pestrá a zaujímavá. V rieke môžete stretnúť napr. aj zúfalo bojujúci terénny voz - offroad, ktorý sme hravo predbehli na našich onriver kajakoch. Načo tam lezie šmejd jeden bez kajaku. Dokonca ani neoprény a vesty nemali tí hňupi čo v ňom sedeli. Toľký hazard a koľko hluku a smradu pri tom narobia. Ako by sa to takýmto prípadom a elementálom páčilo, keby im každý sporiadaný hydrofil nahlas a nevonne prdel pod nos. Asi by mali rečí ako koza bobkov.

Brzina je pestrejší potok ako bol Mastník je tu viac stupňov nemyslím tých celsiových (tých bolo menej), ale výškových, či už prírodných alebo umelých. Sem tam sa vyskytne padnutý strom, či lávka, našťastie všetko sa dá ako tak podplávať či podtlačiť. Trochu nepríjemným bol miestami súvislý a dostatočne pevný a hrubý ľadový pancier, o ktorý sme často drncali, drhli, ba občas sme sa aj zadrhli. Pripomínalo to disciplínu propagovanú kamarátom Petrom a mnou - hydrobobing ( Vydrica asi roku 2004). Predstavoval som si , že v miestach so silnejším prúdom by bolo asi málo príjemné dostať sa s loďou niekde pod kry. Našťastie toto nebezpečenstvo priamo nikomu nehrozilo. Celá zostava bola tvorená pomerne zdatnými hydrofilmi. Oproti plavbe po Mastníku sa aj citeľne ochladilo, trochu pofukovalo a temné cháry v diaľke neveštili nič dobrého. Práve k nim sme sa blížili či ony k nám. Trápila ma okrem ochladenia aj ďašia vec s tým úzko spätá a súvisiaca. Pri tom drncaní môj kajak otvoril svoje ústa ako stará squaw a zabudol ich zatvoriť. Na poslednej polovičke etapy som musel asi päťkrát vyliať kajak, lebo v studenej vode začali tuhnúť členky a prestával som vychutnávať plavbu. Našťastie sme sa doplavili do konca do miestečka s pomenovaním Zrůbek, čo je asi 100 metrov pred ústim do priehrady. Ďalej pre ľadovú beriéru už ani nešlo. Čakal nás ešte pomerne dlhý a strmý výstup k vozidlu. Rišo ( ten v krátkom neopréne ) si želal už len sucho a teplo. No a bolo to tu. Začalo snežiť.
Na koniec nášho splavovania pozdravujem všetkých hydrofilných maniakov a som rád, že sme si tak dobre zahydrili spolu.

Musím podotknúť, že sa zima prejavila náhle, nečakane a zákerne ako je jej to už vlastné, hlavne voči cestárom. Znenazdajky na nás zaútočila najprv krúpami a potom sústavnou paľbou snehových vločiek. Najprv sa nás to dotklo a skormútilo nás, lebo nám zmarilo prípadné hydrofilné deviácie na nasledujúci deň, ale keďže sme boli po vode a teda čiastočne ukojený, povedali sme si: " Vieš čo nám môžeš!" ...aspoň na teraz. Vlastne nakoniec sme ešte aj radi pretože to, čo nakydala na zem, je vlastne mrazený polotovar na poriadny potok a hydrofilnú seansu. Tuto popod naše humná tečú Zahořanský a Bojovský potok..

Takže zase do skorého hydrofilovania.

Ján Gazda
Mastník

Mastník

Mastník

Mastník

Svrchnice

Svrchnice

Svrchnice

Svrchnice

Brzina

Brzina

Brzina

Brzina
Copyright SK Zlíchov Praha 2003-2010, email: info@skzlichov.cz